soška UZURI, Masajské dievča, Ngoro-Ngoro Crater, Tanzánia

UZURI
Ngoro-Ngoro Crater, Tanzánia
21 cm, 0,6 kg
Story k tomuto artefaktu:
Dal som pokyn môjmu teamu: budíček o piatej a odjazd do krátera. Východ slnka chcem natočiť dole v kráteri.Môj šofér bol najedovaný. Nebol zvyklý tak zavčasu ísť pracovať. Jeho heslo bolo: vy Európania máte hodinky, ale my máme čas. Moja tlmočníčka Mama Róza, ako som ju volal, bola nevrlá (bod negatívny) a zamlklá (bod pozitívny). Nechcela ísť viac so mnou na safari. Nahnal som jej totiž strach. Pri filmovaní v rezervácii Lake Manyara som objavil pár levíc, oddychujúcich na stromoch. Keď som prikázal zastať pod tým stromom, mal som prekrásne zábery zblízka. Náš Landrover nemal strechu, mohol som tie zvieratá točiť veľmi pohodlne. Levice boli nad nami vo výške dvoch-troch metrov. Mama Róza v tvári zbledla od hrôzy. Trasúcim sa hlasom šepkala:„poď preč,ja mám doma tri malé deti, budeš ich mať na svedomí!“ A večer v bezpečí lodge vyhlásila: „do divočiny si choď sám, ja ťa budem čakať v hoteli!“
Ale v podstate bola na mojej strane. V hoteli ma vlastným telom (a toho bolo hodne aj vyše 90 kg), spoteným po celodennej safari, chránila pred mladými štíhlymi navoňavkovanými barovými slečnami z regiónu, ktoré boli všetky ako jedna „študentkami biológie“ a chceli sa so mnou iba rozprávať. Ona si ako bariéra stala medzi slečny a mňa a ja som mal večer vyhraný.
Aj keď som v kráteri chcel byť prvý, nebolo to tak.
Už tu boli Masajovia, prihnali sem ich dlhorohý dobytok, aby sa tu napásol a napojil. Zebry, pakone, antilopy, gazely sa tu miešali s kravami. Ich pastieri stáli na jednej nohe, opretí o oštep a žili si svoj život... Levov sa neboja, levy sa boja ich.
Tento kráter je tretí symbol divočiny Afriky. Je rovnocenný ikonám Kilimanjaro, Viktóriine vodopády, Níl.
Je akoby obrovská otvorená ZOO, ktorá je ohradená zráznymi svahmi krátera. Sú v ňom zastúpené mnohé druhy zvierat, žijúcich na savanách. Aj keď sa to nechce veriť, ale dostali sa sem aj také masívne zvieratá ako slony, nosorožce, hrochy či žirafy. Pre plameniaky to nieje žiadny problém. Sú ich tu celé kolónie a migrujú von a dnu.
Návštevníci musia opustiť rezerváciu pred zotmením.
Pri západe slnka som v tichej úcte stál na vrchole krátera pri mohyle Michaela Grzimeka. Biológovia Grzimekovci natáčali vo východnej Afrike film „Serengeti nesmie zomrieť“. Syn Michael pri prelete ponad kráter kolidoval so supom a havaroval. Bol pochovaný tu. Popol jeho otca po dožití bol na jeho vlastné prianie prevezený k nemu. Majú tu spoločnú mohylu.
Ich životné dielo sa vydarilo. Serengeti žije. Zvieratá v miliónoch migrujú po savane

Motto Dr.Bernharda Grzimeka,zoológa,riaditeľa Frankfurtskej zoologickej záhrady, bolo:
„ceterum censeo progeniem hominum esse diminuendam“, v preklade:„Okrem toho zastávam názor, že rast ľudstva treba obmedziť“
Na pamiatku som si priniesol malú milú sošku. Nazývam ju UZURI.
swahilsky: krása
mzuri sana=veľmi pekná

kontakt na mail, tel.č.je fiktívne