grafika Čierne diery
- [13.9. 2025]Zmazať/ Upraviť/ Topovať
Predám grafiku Čierne diery Dlhé diely – Jozef Gľaba
Éra panelových domov sa skončila v roku 1996, keď Slovenská republika vyčlenila posledné peniaze na dostavbu šesťsto bytov na sídlisku Dlhé diely. Na mieste záhrad a vinohradov Devínskej kobyly tak vzniklo najhustejšie sídlisko v Bratislave. Dlhé diely mali byť ukážkou nových prístupov k hromadnému bývaniu. Projekt nazvaný Experimentálny obytný súbor (EOS) vznikol na konci 70. rokov 20. storočia v ŠPTU pod vedením Tibora Gebauera v spolupráci s Vladimírom Karfíkom či Jozefom Lackom. Navrhli nový typ stupňovitých terasových domov a pokúsili sa vrátiť k tradičným mestským formám koridorových ulíc. Ústredným prvkom malo byť terasové námestie s vyhliadkou na Dunaj a Rakúsko. Experiment zastavila meškajúca bytová výstavba. Celý projekt sídliska bol prevedený na bratislavský Stavoprojekt do ateliéru Jozefa Slíža a Evy Grébertovej. Kolektívu zo ŠPTÚ ponechali len realizáciu ústredného námestia. Realizácia nového flexibilnejšieho panelového systému bola zamietnutá a opäť sa využil panelový systému P. 14, na ktorý už bolo stavebníctvo pripravené. Slíž s Grébertovou však neupustili od snahy postaviť sídlisko v duchu súdobej postmoderny. Centrum Dlhých dielov navrhli ako pešiu zónu s domami zmontovanými do atypických foriem. Majú nárožia, rôzne okná, lodžie či arkiere. Autorom sa podarilo narušiť hranolový tvar domu posúvaním jednotlivých modulov, čím vznikli strešné terasy a rôzne veľkosti bytov. Ostatné bytové domy na sídlisku majú aspoň zábradlia, lodžie a vstupy rôznych farieb a tvarov – nielen v snahe o pestrosť, ale s odkazom na architektonické tradície. Centrálna pešia zóna je jednou z dvoch peších tried. Nachádzajú sa na nej obchodné prevádzky a početný mobiliár: lavičky, ihriská a oceľové pergoly v postmoderných tvaroch. Druhá pešia trieda je parková. Je ukončená školami, kostolom a kolumbáriom, ktoré architekti navrhli krátko po Nežnej revolúcii. Gebauerov tím sa už nedostal k realizácii spomínaného vyhliadkového námestia. Po revolúcii sa práve v týchto miestach udialo najmasivnejšie zahusťovanie sídlisk v Bratislave. Nové bytovky popreli svojou mierkou pôvodné tvarovanie siluety sídliska. Farebný a tvarový mix sa ešte rozšíril. Rôzne obdobia sa zliali do jednej masívnej hmoty. Verejný priestor bol sprivatizovaný a rozdelený plotmi a múrmi.
312. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023
predajný náklad 200 ks
Éra panelových domov sa skončila v roku 1996, keď Slovenská republika vyčlenila posledné peniaze na dostavbu šesťsto bytov na sídlisku Dlhé diely. Na mieste záhrad a vinohradov Devínskej kobyly tak vzniklo najhustejšie sídlisko v Bratislave. Dlhé diely mali byť ukážkou nových prístupov k hromadnému bývaniu. Projekt nazvaný Experimentálny obytný súbor (EOS) vznikol na konci 70. rokov 20. storočia v ŠPTU pod vedením Tibora Gebauera v spolupráci s Vladimírom Karfíkom či Jozefom Lackom. Navrhli nový typ stupňovitých terasových domov a pokúsili sa vrátiť k tradičným mestským formám koridorových ulíc. Ústredným prvkom malo byť terasové námestie s vyhliadkou na Dunaj a Rakúsko. Experiment zastavila meškajúca bytová výstavba. Celý projekt sídliska bol prevedený na bratislavský Stavoprojekt do ateliéru Jozefa Slíža a Evy Grébertovej. Kolektívu zo ŠPTÚ ponechali len realizáciu ústredného námestia. Realizácia nového flexibilnejšieho panelového systému bola zamietnutá a opäť sa využil panelový systému P. 14, na ktorý už bolo stavebníctvo pripravené. Slíž s Grébertovou však neupustili od snahy postaviť sídlisko v duchu súdobej postmoderny. Centrum Dlhých dielov navrhli ako pešiu zónu s domami zmontovanými do atypických foriem. Majú nárožia, rôzne okná, lodžie či arkiere. Autorom sa podarilo narušiť hranolový tvar domu posúvaním jednotlivých modulov, čím vznikli strešné terasy a rôzne veľkosti bytov. Ostatné bytové domy na sídlisku majú aspoň zábradlia, lodžie a vstupy rôznych farieb a tvarov – nielen v snahe o pestrosť, ale s odkazom na architektonické tradície. Centrálna pešia zóna je jednou z dvoch peších tried. Nachádzajú sa na nej obchodné prevádzky a početný mobiliár: lavičky, ihriská a oceľové pergoly v postmoderných tvaroch. Druhá pešia trieda je parková. Je ukončená školami, kostolom a kolumbáriom, ktoré architekti navrhli krátko po Nežnej revolúcii. Gebauerov tím sa už nedostal k realizácii spomínaného vyhliadkového námestia. Po revolúcii sa práve v týchto miestach udialo najmasivnejšie zahusťovanie sídlisk v Bratislave. Nové bytovky popreli svojou mierkou pôvodné tvarovanie siluety sídliska. Farebný a tvarový mix sa ešte rozšíril. Rôzne obdobia sa zliali do jednej masívnej hmoty. Verejný priestor bol sprivatizovaný a rozdelený plotmi a múrmi.
312. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023
predajný náklad 200 ks
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||
Kontaktovať inzerenta e-mailom
Kontaktovať e-mailom môže iba overený užívateľ.
Overenie je zadarmo.
Vaše telefónne číslo *
Kontaktovať e-mailom môže iba overený užívateľ.
Overenie je zadarmo.
Vaše telefónne číslo *