Kresba Imrich Oravecz I
- [8.11. 2026]Zmazať/ Upraviť/ Topovať
Predám tento obraz - kresbu od Imricha Oravca.
Rozmery 74x57, vnútorný rozmer 60x44cm
Kresba za sklom.
Imrich Oravecz (príp. Imrich Oravec, Imre Oravetz, Imre Oravecz, Emerich Oravecz) sa narodil v maloroľníckej rodine v Haniske pri Košiciach. Pracoval na rodinnom majetku, ale aj ako poľnohospodársky robotník. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa v roku 1914 zapojil do bojov a vrátil sa predčasne ako invalid. V rokoch 1916 – 1917 absolvoval vyššiu strojnícku priemyslovku v Košiciach. V roku 1920 si všimol jeho schopnosti JUDr. Josef Polák, vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach a spolu s dr. Vladimírom Mutňanským, starostom mesta Košice, a dr. Jánom Rumanom, županom Košickej veľžupy, mu umožnili v roku 1921 – 1922 štúdium u maliara Ľudovíta Csordáka, a v rokoch 1922 – 1926 štúdium v súkromnej škole Eugéna Króna v Košiciach. Neskôr sa stal členom výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach a v roku 1939 – 1944 členom Sväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1942 sa zúčastnil študijnej cesty do Viedne. V rokoch 1946 – 1949 bol členom Spolku východoslovenských umelcov Svojina. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach a v roku 1967 sa presťahoval do Rožňavy.
Patrí k významným nasledovníkom maliarstva košickej moderny. Vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch 30-tych rokov však už predviedol pôvabný, insitný variant ľudového žánru, priamočiaro a neštylizovane predvádzajúci maliarov život, jeho bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí.[2]
Imrich Oravecz pritom neprestal orať. Oral a maľoval. Maľoval a oral. Týmito slovami ho popisuje rodák z Hanisky a jeho súčasník Mons. Jozef Tóth, vo svojej publikácii v časopise Krok. Literatúra a umenie.
Zdroj: Wikipedia.org
Rozmery 74x57, vnútorný rozmer 60x44cm
Kresba za sklom.
Imrich Oravecz (príp. Imrich Oravec, Imre Oravetz, Imre Oravecz, Emerich Oravecz) sa narodil v maloroľníckej rodine v Haniske pri Košiciach. Pracoval na rodinnom majetku, ale aj ako poľnohospodársky robotník. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa v roku 1914 zapojil do bojov a vrátil sa predčasne ako invalid. V rokoch 1916 – 1917 absolvoval vyššiu strojnícku priemyslovku v Košiciach. V roku 1920 si všimol jeho schopnosti JUDr. Josef Polák, vtedajší riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach a spolu s dr. Vladimírom Mutňanským, starostom mesta Košice, a dr. Jánom Rumanom, županom Košickej veľžupy, mu umožnili v roku 1921 – 1922 štúdium u maliara Ľudovíta Csordáka, a v rokoch 1922 – 1926 štúdium v súkromnej škole Eugéna Króna v Košiciach. Neskôr sa stal členom výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach a v roku 1939 – 1944 členom Sväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1942 sa zúčastnil študijnej cesty do Viedne. V rokoch 1946 – 1949 bol členom Spolku východoslovenských umelcov Svojina. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach a v roku 1967 sa presťahoval do Rožňavy.
Patrí k významným nasledovníkom maliarstva košickej moderny. Vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch 30-tych rokov však už predviedol pôvabný, insitný variant ľudového žánru, priamočiaro a neštylizovane predvádzajúci maliarov život, jeho bezprostredné ukotvenie v dedinskom prostredí.[2]
Imrich Oravecz pritom neprestal orať. Oral a maľoval. Maľoval a oral. Týmito slovami ho popisuje rodák z Hanisky a jeho súčasník Mons. Jozef Tóth, vo svojej publikácii v časopise Krok. Literatúra a umenie.
Zdroj: Wikipedia.org
|
| |||||||||||||||||||||||||||||||
