Africká Soška „Hakuna matata“, Lake Manyara Tanzánia

Soška „Hakuna matata“, Lake Manyara (Great Rift Valley), Tanzánia
Masajský muž
20 cm, 0,5 kg, masívne drevo

Story k tejto soške:
Národný park Lake Manyara je na dolnej plošine Východoafrickej priekopovej prepadliny (Great Rift Valley)
Stena tohto zlomu starého v tejto časti Afriky asi 15 miliónov rokov je tu 200 až 500 metrov vysoká a robí prekrásnu prírodnú kulisu tomuto skvostu.
Udáva sa, že zo všetkých národných parkov Tanzánie je tu najvyššia hustota biomasy na štvorcový kilometer. (Štatistika môže byť pozitívne ovplyvnená aj pomerom voda/súš. Z celkovej plochy 325 km štvorcových zaberá jazero dve tretiny.)
Najpočetnejšie zastúpené sú byvoly, 18 zvierat/ km².
Videl som veľké stáda slonov v susednom národnom parku Tarangire alebo v Namíbii v parku Etosha. Tam ale boli rozptýlné na veľkej ploche. Tu ich je 6 exemplárov/km². Zoológovia sa domnievajú, že práve všadeprítomné slony sú aj príčinou, prečo tu levy lezú na stromy: chcú mať pokoj.
Tento národný park práve touto atrakciou láka turistov: Lake Manyara Nationalpark – „Home of Tree climbing Lions.“
Žije tu vyše 400 druhov vtákov. Z každého otvoreného miesta je ľahko vidieť plameniakov, ktorých sú v plytkých vodách jazera tisícky.
V delte Okawanga v Botswane sme campovali v stanoch priamo v buši. Pre našu bezpečnosť sme si angažovali domorodých mužov. Kým sme my spali, oni sedeli celú noc okolo ohňa a udržiavali ho. V noci som počul v blízkosti stanov smiech hyen.
Tu, v Lake Manyara, som mal luxusný stan na vyvýšenom drevenom podlaží, s predsieňou a dokonca aj s prírodne zohriatou vodou do sprchy. Sedel som na terase pred vchodom do stanu, pil som kávičku uvarenú majiteľom campu, ktorý bol Talian. Vyžíval som si tú gýčovitú atmosféru Afriky v červených lúčoch zapadajúceho slnka. Po 18 hodine sa deň v priebehu 15 – 20 minút zmenil na čiernu noc. Na rovníku to tak chodí. Elektrina nebola. Iba romantické sviečky. Ohrada? Nebola žiadna. Iba stanová plachta. My sme boli doslova a bezprostredne v divočine. A tá sa v noci nechala počuť. Nevidel som, ale som počul, ako sa za naším stanom odohráva divadlo evolúcie. Počul som hrdelné vrčanie levov a ručanie bezmocného byvola. Praskanie lámaných konárov kríkov označovalo dejisko boja o prežitie.
Za denného svetla sme to boli obhliadnuť: nie ďaleko od nášho nocľažiska ležali zvyšky zvieraťa. Jeho lovci už zrejme ležali na nejakom strome a v spánku trávili svoju korisť.
Bola to neobyčajná noc. Teda aspoň pre mňa. Môj šofér nevedel o ničom. On jednoducho spal. Presne podľa jeho zásady: „Hakuna matata“ = „No Problem“
Tak som môjho maskota pomenoval podľa neho.

15 €
kontakt prosím na mail, tel.č.je fiktívne